Keď som sa pred niekoľkými mesiacmi dozvedel o tom, že mladá talentovaná reprezentantka, ktorá pôsobí v Slovane Bratislava futbalovo vyrastala u nás, vo Veľkých Kostoľanoch, tak som sa s ňou musel stretnúť a vyspovedať ju pre svoj web a zároveň Kostolianske pohľady. Natália sa taktiež zúčastnila turnajov do 17 a 18 rokov v najcennejšom drese so slovenským znakom na hrudi. Som veľmi rád, že sa mi podarilo spraviť rozhovor s Natáliou Cepkovou, veľkou nádejou slovenského futbalu.

Natália s trofejou v drese Veľkých Kostolian

Natália, keď si sa vrátila do Kostolian a uvidela si priestory štadióna, spomínaš si na úplný začiatok pôsobenia v našom klube?

Natália: Hneď ako sme zaparkovali auto na parkovisku, tak mi to prišlo akoby to bolo minulý týždeň. Nezmenilo sa to tu. Hlavné ihrisko, tribúna, známe mi to bolo. Aj to vedľajšie ihrisko, väčšinou sme tam trénovali. Šatne si taktiež pamätám, takže veľmi známe prostredie.

Som rád, že sa ti s naším klubom spájajú len príjemné spomienky. Ako dlho si tu pôsobila?

Natália: Hrávala som tu od roku 2012 cca 3 a pol sezóny. Hrávala som od prípravky po žiakov, až pokiaľ sa nerozpadli. Neskôr som hrávala v Bučanoch, takže do 14 rokov som bola v Kostoľanoch.

Keď si tu pôsobila, tak ťa trénoval Juraj Bachňák alebo si mala aj iných trénerov?

Natália: V prípravke ma mal na starosti Juraj Bachňák a u žiakov Marek Mačica.

Aké máš spomienky na Juraja Bachňáka? Ako by si ho zhodnotila ako človeka či trénera?

Natália: Pamätám si ho ako priateľského človeka, ale vedel si spraviť poriadok. Mali sme pred ním rešpekt, no dokázali sme aj posrandovať.

Natália Cepková počas rozhovoru

V trnavskom Spartaku si celkovo aký čas pôsobila?

Natália: Do leta 2017, potom som išla na hosťovanie do Slovana, ktoré sa neskôr premenilo na trvalý prestup. V Trnave som začínala ako žiačka a postupne ako mi roky pribúdali, tak som išla do junioriek. A teda som aj ako juniorka prestúpila do Slovana. No pamätám si také obdobie kedy sme s mojim ročníkom v Trnave trénovali 1-krát do týždňa s chlapcami.

V Slovane nastupuješ už len za ženy či aj juniorky?

Natália: Nastupujem len za ženy prvý rok. Za juniorky už nemôžem.

Pozeral som si nejaké tvoje štatistiky. Od roku 2012, odkedy máš platnú registračku, máš odohraných celkovo takmer 11 000 minút a na konte 145 gólov. Nedalo sa ale nevšimnúť v médiách o tebe, že máš inštinkt zabijaka. Máš skutočný talent na strieľanie gólov.

Natália: (úsmev) Ďakujem. Myslím, že najviac mi to padalo za žiačky v Trnave, kde som za poslednú sezónu nastrieľala 44 gólov a potom v juniorkách v Bratislave 23 gólov, čím som sa stala aj najlepšou strelkyňou sezóny. Teraz za ženy je omnoho ťažšie sa presadiť, tak som zákonite aj menej krát skórovala.

Natália Cepková vo Veľkých Kostoľanoch

Keby môžeš porovnať podmienky v Spartaku či Slovane oproti dedinskému futbalu, je to asi markantný rozdiel, však?

Natália: Oproti dedinskému futbalu máme vlastnú posilňovňu, kde môžeme po tréningu vyrolovať alebo dať si ešte viac do tela. Celkovo vidím tie podmienky na oveľa vyššej úrovni ako na dedine alebo v nižších kategóriách.

Aký úspech považuješ doteraz za najväčší vo svojej kariére?

Natália: Ako prvý mi napadol záverečný zápas proti Bardejovu, v ktorom sme hrali o prvé miesto. Pred zápasom nebolo rozhodnuté, tak tam boli aj nervy. To mi najviac utkvelo v pamäti. Zápas som odohrala celý, dokonca som v ňom poistila skóre na 2:0 a stala som sa najlepšou strelkyňou sezóny 2017/2018. Ako tím sme v tom zápase vybojovali so Slovanom juniorský titul majsteriek Slovenska.

Zopár otázok som sa spýtal aj bývalého trénera kostolianskej prípravky – Juraja Bachňáka.

Pamätáš si na Natáliine začiatky v našom klube?

Juraj: Samozrejme, že si pamätám na to, keď prišla na prvý tréning do prípravky vo Veľkých Kostoľanoch. Prišlo tiché a skromné dievčatko zo Žlkoviec. Nemala to ľahké, lebo prišla do chlapčenského tímu a ona bola jediné dievča. Myslím, že nie je ľahké sa zaradiť medzi chlapcov z inej dediny, kde nikoho nepoznala. Je dôležité, že Natálka má veľkú podporu od svojich rodičov, ktorí robia pre ňu maximum.

Bolo už vtedy na nej vidieť niečo výnimočné?

Juraj: Na Natálke bolo od malička vidieť, že má veľmi dobré pohybové vlastnosti. V tom mladom veku, je ťažké povedať či sa bude venovať práve futbalu, lebo bolo vidieť na nej, že je športovo nadaná a ctižiadostivá. Dnes je veľa možností na výber športu. S odstupom času nemala problém ísť v sobotu hrať za prípravku a v nedeľu za mladších žiakov. Nestratila sa ani v tej staršej kategórií. Nikdy sa nesťažovala, že ju niečo bolí, aj keď schytala od chlapcov nejaký ten kopanec. Bolo vidieť, že ju futbal baví. Dokázala sa s týmto vysporiadať a bolo vidieť, že napreduje. Verím, že budeme ešte o nej veľa počuť.

Keďže nebolo možné sa s ňou stretnúť osobne, čo by si jej rád odkázal?

Juraj: Hlavne nech je zdravá a šťastná. Nech sa jej darí, či už v osobnom alebo v športovom živote. Nech sa jej splnia všetky sny. Športu zdar!

Juraj: Natálie a jej otcovi som veľmi vďačný za rozhovor a ochotu prísť do našej obce. Kostolianskej odchovankyni prajem hlavne zdravie a kopec úspechov. Má naozaj veľký potenciál o niekoľko rokov viesť útok slovenskej ženskej reprezentácie.

Ako prezident TJ Veľké Kostoľany som hrdý na bývalé vedenie za to, že ich práca priniesla ovocie. Tu vidíme, že venovanie sa mládeži je naozaj dôležité. Nemôžeme však zaspať na vavrínoch. Preto sa od začiatku roka snažíme do klubu prilákať ďalšie deti, ktoré chcú začať športovať, niekam to dotiahnuť a čo je najdôležitejšie, nájsť si dobrých kamarátov. Spravili sme menší nábor, ktorý zatiaľ žne úspech. Prihlásilo sa 9 nových detí a ďalšie nemusia váhať. Za každého nového člena budeme veľmi radi. Pridaj sa aj ty k nám!

Tréner Andrej Mačica so svojimi zverencami

Adam Orihel