Po týždni sme tu opäť s ďalším rozhovorom. Veľká vďaka patrí novovzniknutému ženskému tímu ŠK 2011 Pečeňady, pretože ide o celkovo už tretí rozhovor z prostredia tohto klubu. Ostatné rozhovory si môžete prečítať taktiež na našej stránke. Tentokrát nám o sebe ochotne porozprávala kapitánka – Gabriela Tibenská. Pri tomto rozhovore som pochopil, že skutočné futbalové legendy sa môžu pohybovať kľudne medzi nami aj bez toho, aby sme sa o nich museli dopočuť z médií. Patrí jej veľký obdiv za to, ako dokáže bravúrne zvládať všetky svoje povinnosti a popritom sa venovať futbalu.
Aká je vaša úloha v tíme? Na akom poste hrávate?
Gabriela: Aktuálne hrávam na poste hrotovej útočníčky. Mojou úlohou je samozrejme strieľať góly a pri rozohrávke súpera hrať hneď pressing, a tým narúšať rozohrávku súperiek.
Čo pre vás osobne znamená úloha kapitánky?
Gabriela: Vážim si, že som bola zvolená za kapitánku tímu (asi preto, že som najstaršia). Je to pre mňa určitá zodpovednosť… Chcem družstvu na ihrisku oplatiť to, že vás berú za autoritu. Preto vždy dám do toho zápasu všetko. Snažím sa hráčky povzbudiť, namotivovať a ukázať im, kade vedie cesta k úspechu. No na druhej strane im chcem vštepiť to, aby sa futbalom hlavne bavili a mali z neho radosť.
Aká je pre vás práca s mladšími spoluhráčkami? Nechajú si vždy poradiť?
Gabriela: Je to úžasný kolektív dievčat, pri ktorých aspoň na chvíľu zabudnem na všetky tie povinnosti a starosti, ktoré mam. Sú to veľmi veselé, rozumné a inteligentné dievčatá, ktoré si od nás, starších, nechajú vždy poradiť.
Ako už zaznelo v rozhovore s pánom Pavelekom, ste mamičkou 2 detí. Určite máte aj svoje zamestnanie. Musí byť náročné to všetko zvládať aj s futbalom, však?
Gabriela: Áno, je to časovo dosť náročné. Chodiť do práce, starať sa o domácnosť a venovať sa deťom. Syn hrá tiež futbal, a to aj v Zelenči, aj za Spartak Trnava. Takže s nim chodíme na tréningy a k tomu musím ešte stíhať svoje tréningy. Tu patrí veľká vďaka môjmu manželovi, ktorý mi so všetkým pomáha a podporuje ma v tom, čo ma baví. Ak sa k tomu pridá najbližšia rodina, tak sa to dá stíhať.
Gabriela v zápase proti FC Čaka v 3. kole II. ligy žien
Všetka česť pre vás aj vašu rodinu za to, ako to všetko zvládate. Keď už spomínate tú Trnavu… Aký to bol pocit, keď ste vedeli, že budete musieť opustiť Spartak? Aké myšlienky vám prebehli hlavou?
Gabriela: Bola som rozhodnutá ukončiť hráčsku kariéru za daných podmienok v Spartaku. Keďže kvôli všetkým mojim povinnostiam by som to už nestíhala… Napriek všetkému som v Trnave prežila pekné obdobie. Medzi najpamätnejšie patrí postup do 1. ligy. Touto cestou ďakujem za možnosť zahrať si v tomto klube. No prišla možnosť zahrať si ešte v Pečeňadoch so super kolektívom a pod vedením vynikajúceho trénera, pána Igora Gažoviča. Tak som si povedala, že to ešte skúsim.
Musí to byť fakt náročné. No bola by vás škoda. Za posledné 3 zápasy máte perfektnú bilanciu – 7 gólov. Na záver by som sa vás chcel spýtať ešte poslednú otázku. Máte naozaj bohatú kariéru. Pôsobíte vo futbale od svojich 10-tich rokov. Čo by sme mohli podľa vás spraviť alebo zmeniť pre rozvoj ženského futbalu na Slovensku?
Gabriela: Áno, s futbalom som začala od svojich 10 rokov v Zelenči za žiakov a od 15-tich rokov som bola v Skloplaste Trnava. Potom prišla pauza kvôli operácii kolena a rodičovskej dovolenke. Ženské kluby na Slovensku to majú ťažké z hľadiska financií a podmienok za akých trénujú, aj keď sa Slovenský futbalový zväz snaží pomocou sponzorov a dotácií pomáhať, no stále sme ďaleko za úrovňou susedných krajín. Máme 1. a 2. slovenskú ligu žien, čo na prvý pohľad vyzerá ako top súťaž, ale podmienky v akých kluby pracujú, tomu honosnému názvu 1. liga nezodpovedajú… Presuňme pozornosť na to, aká je realita, na akých ihriskách ženy trénujú. Aká je podpora pre ženské tímy v samotných kluboch, pretože pre niektoré kluby je ženské družstvo len povinná jazda bez záujmu o potreby hráčok.
Gabika v drese Oldies Skloplast na Prengo Cupe 2020
Ďakujem vám krásne za rozhovor a hlavne za vás čas. Do budúcna vám prajem všetko len to najlepšie.
Adam Orihel
